BRATISLAVA 02.októbra 2026 -Prvý september si pripomíname Medzinárodný deň seniorov a október je zároveň Európskym mesiacom kybernetickej bezpečnosti. Pri tejto príležitosti sme sa v Asociácií mobilných operátorov Slovenska (ASMOS) pozreli na to, čo sa za posledné roky podarilo. Siete sú dnes v mestách aj na dedinách a smartfón má aj väčšina starých rodičov. Internet používa 77 % Slovákov vo veku 65 – 74 rokov, takmer toľko ako je priemer EÚ (81 %).
Pripojenie však ešte neznamená istotu. Základné digitálne zručnosti má 22 % seniorov, kým v EÚ je to 33 %. Na Slovensku sa toto číslo od roku 2021 nepohlo, v Európe medzitým rastie. Telefón slúži seniorom na WhatsApp aj videohovory s vnúčatami. Overiť si podozrivú SMS, bezpečne zaplatiť alebo vybaviť niečo na úrade je pre mnohých stále ťažké. A práve tam sa dnes na nich zameriavajú podvodníci.
Holandsko, Dánsko či Fínsko sú v zručnostiach seniorov nad 50 %, kým krajiny V4 okrem Česka zaostávajú a Poľsko má len 12,3 %.
Najviac zaostávajú tí, ku ktorým sa najťažšie dostaneme
Priepasť je najhlbšia pri ľuďoch s nízkym vzdelaním. V skupine 55 – 74 rokov má základné zručnosti necelých 7 % z nich. Horšie je na tom aj vidiek: základné zručnosti tam má 45,6 % ľudí vo veku 16 – 74 rokov, v mestách 66,9 %. Keď sa stretne vyšší vek s bydliskom na vidieku, riziko vylúčenia je najväčšie.
Skutočný stav je navyše horší, než ukazujú čísla. Oficiálna štatistika končí pri 74 rokoch, takže ľudí nad 75 rokov, teda skupinu s najnižším používaním internetu, vôbec nemeria. Záujem pritom majú aj oni. Len medzi absolventmi projektu Digitálni seniori bolo približne 6-tisíc ľudí nad 80 rokov. Podľa Lucie Lišákovej z MIRRI mal najstarší účastník kurzu 90 rokov.
Strach z podvodov ľudí brzdí, ale aj motivuje
V prvom štvrťroku 2026 podvodníci na senioroch spáchali 44 dokonaných telefonických podvodov so škodou 734-tisíc eur. Inkasná asociácia odhaduje škody za posledné roky na viac ako 7 miliónov eur. Podvodníci volajú aj na pevné linky a zo zahraničných čísel.
V septembri sa vydávali za Sociálnu poisťovňu a strašili ľudí zrušením dôchodku. Nie je preto prekvapením, že sa mnohí seniori internetu radšej vyhýbajú. Bezpečnosť je však zároveň téma, pre ktorú sa chcú učiť najviac. Skúsenosť z pandémie, keď používanie internetu medzi seniormi stúplo za rok o približne 21 percentuálnych bodov, ukazuje, že starší ľudia sa učia rýchlo, keď majú konkrétny dôvod: rodinu, lekára či banku.
Digitálny štát musí myslieť aj na tých, ktorí nevládzu
Je správne, že sa úrady presúvajú online. Zároveň však musí zostať ľudská, offline cesta pre každého, kto ju potrebuje.
Cieľom Digitálnej dekády je, aby do roku 2030 malo základné digitálne zručnosti 80 % ľudí. Bez seniorov to nedosiahne žiadna krajina EÚ. Riešením nie je jedna kampaň. Potrebujeme stále miesta pomoci, ako sú knižnice, pobočky či telefonické linky, a ľudí, ktorým seniori dôverujú.
Zdroje: Eurostat 2025, Polícia SR/TASR (apríl 2026), MIRRI SR (jún 2026), Techbyte (september 2026), Inkasná asociácia (azet.sk
