Paradox digitalizácie slovenských firiem. Kam smerujeme a čo nám chýba?

paradox digitalizácie
BRATISLAVA 23.07.2026 – Slovenský biznis čelí fascinujúcemu, no z dlhodobého hľadiska rizikovému paradoxu. Na jednej strane vidíme raketový rast adopcie umelej inteligencie na úroveň 18 %, čím prakticky dobiehame priemer EÚ. Na strane druhej fatálne zlyhávame v absolútnych základoch digitalizácie malých a stredných podnikov (57,1 % u nás oproti európskym 71,4 %).
Telekomunikačný sektor už svoju domácu úlohu zväčša splnil. Špičková 5G infraštruktúra stojí a pomyselná diaľnica je pripravená. Z praxe pri diskusiách o integrácii moderných sietí do priemyslu však jasne vyplýva, že samotná prítomnosť technológie nestačí. Úzkym hrdlom už dávno nie sú chýbajúce dáta alebo vysielače. Ale akútny nedostatok manažérskych kapacít, kapitálu a praktického know-how na strane mnohých firiem.

AI bez digitálnych základov nestačí

Implementovať AI riešenia bez zvládnutia elementárnej digitálnej zrelosti je ako inštalovať špičkový pretekársky motor do podvozku, ktorý technicky nestíha. Ak chceme reálne naštartovať domácu produktivitu a neťahať v európskych pretekoch za kratší koniec, musíme prestať oslavovať len izolované technologické úspechy. Treba sa zamerať na systematické budovanie digitálnych základov plošne. Infraštruktúru sme vybudovali, teraz na ňu potrebujeme reálne dostať slovenské firmy.
ASMOS sa zhoduje s Európskou komisiou v tom, že na prekonanie týchto bariér nebude stačiť iba samotné budovanie infraštruktúry. Štát musí podnikom aktívne pomôcť aj formou zdieľania know-how, poradenských nástrojov (napríklad cez Európske centrá digitálnych inovácií – EDIH), digitálnych voucherov a cielenej podpory rekvalifikácie (reskillingu a upskillingu) zamestnancov i samotného manažmentu.

Meradlom úspechu nemajú byť certifikáty

V aktuálnej verejnej a politickej diskusii absentuje presná definícia zodpovednosti za proces reskillingu zamestnancov. Zatiaľ čo štát očakáva primárnu iniciatívu od firiem, podniky bez voľného kapitálu nemajú priestor a zdroje na experimentovanie so vzdelávaním v čase dlhodobej ekonomickej neistoty. Meradlom úspechu v týchto projektoch už nesmie byť kvantita vydaných certifikátov, ale reálny posun zamestnancov na trhu práce, napríklad preukázateľným percentuálnym nárastom miery zavádzania pokročilých technológií vo firmách, ktoré čerpali podporu z európskych zdrojov
Z pohľadu slovenských operátorov, ktorí do sietí len v rokoch 2020 – 2024 preinvestovali takmer 1,7 miliardy eur, sú tieto čísla výzvou. Infraštruktúru a rýchle siete máme hotové. Európsky mobilný sektor vďaka rastu produktivity prináša ekonomike EÚ hodnotu až 820 miliárd eur. Aby sme si z tohto koláča odkrojili čo najviac, musíme na túto digitálnu diaľnicu dostať nielen technologických lídrov, ale aj bežné malé a stredné podniky. Ani tá najrýchlejšia sieť totiž ekonomiku nenaštartuje, ak po nej nebudú mať firmy odvahu jazdiť.