BRATISLAVA 25. septembra 2026 – Dátové centrá patria medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia globálnej ekonomiky. S masívnym nástupom umelej inteligencie však vytvárajú nevídaný tlak na prenosové sústavy, spotrebu vody na chladenie a celkovú uhlíkovú bilanciu. Európa plánuje v nasledujúcich 5 až 7 rokoch strojnásobiť svoju výpočtovú kapacitu, čo stavia pred členské štáty vrátane Slovenska nové výzvy aj príležitosti.

Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) spotrebovali dátové centrá v EÚ v roku 2024 približne 68 TWh elektriny. Rozmach generatívnej AI a pokročilých výpočtových modelov túto spotrebu do roku 2030 takmer zdvojnásobí na 114 TWh, čo bude predstavovať viac ako 3 % celkového európskeho dopytu po elektrickej energii.

Nový rámec EÚ: Dátové centrá pod prísnejším dohľadom

Digitálna stratégia Európskej únie reaguje na tento rast tlakom na energetickú efektívnosť, udržateľnosť a transparentnosť environmentálnej stopy. Európska komisia preto predkladá spoločný systém hodnotenia pre dátové centrá, ktorý prináša jasné pravidlá:

• Jasne vymedzený rozsah: Nové pravidlá sa vzťahujú na všetky dátové centrá s inštalovaným príkonom nad 500 kW.

• Povinná transparentnosť: Zavádza sa povinné vykazovanie skutočnej spotreby elektrickej energie aj vody použitej na chladenie.

• Prínos pre energetickú sústavu: Hodnotiť sa bude opätovné využitie odpadového tepla, zapojenie vlastných obnoviteľných zdrojov a schopnosť poskytovať sieti flexibilitu pri výkyvoch prevádzky.

Moderné dátové centrá tak nemusia byť pre energetickú sieť len záťažou. Pokiaľ dokážu pružné reagovať na špičky a efektívne absorbovať prebytky elektriny, stávajú sa stabilizačným prvkom modernej infraštruktúry.

Ako je na tom Slovensko v porovnaní s Európou?

Z pohľadu počtu dátových infraštruktúr v Európe jasne vedie Nemecko s 562 dátovými centrami, zatiaľ čo v celkovej výpočtovej kapacite drží prvenstvo Francúzsko. Náš sused, Česká republika, disponuje 54 aktívnymi centrami.

Slovensko ich má podľa portálu Datacentermap momentálne 14.

Zelená energia ako slovenský tromf

Slovensko má zásadnú devízu – stabilný a takmer bezuhlíkový mix výroby elektriny postavený najmä na jadrovej a vodnej energii. Tento fakt predstavuje obrovskú konkurenčnú výhodu, ktorú môžeme premeniť na prilákanie špičkových zahraničných investícií do špecializovaných dátových centier, ako sú napríklad európske AI Factories.

Samotná dostupnosť čistej energie však nestačí. Na to, aby kapitál nesmeroval do okolitých krajín, potrebuje Slovensko vytvoriť predvídateľné a proinvestičné prostredie. Bez legislatívnej podpory a rýchlejších schvaľovacích procesov nám ani čisté jadro a voda nepomôžu.

Neobyčajný potenciál odpadového tepla

Dátové centrá vyžadujú obrovské množstvo energie, no zároveň generujú teplo, ktoré často končí bez využitia. Zákulisné čísla ukazujú, aký veľký potenciál sa v nich skrýva: keby sa opätovne využila čo i len polovica odpadového tepla z európskych dátových centier, pokrylo by to celoročnú potrebu vykurovania pre 4 milióny domácností.

Spájanie digitálnej a energetickej infraštruktúry je pre Európu kľúčom k digitálnej suvarenite a udržateľnosti. Pre Slovensko je to šanca, ktorú by sme nemali premeškať.